laskonka

... a prvé dojmy

Končí sa voňavý nedeľný večer. Mám plnú hlavu tvojho príbehu. Nedokážem sa sústrediť na rozčítanú knihu, ani na obľúbené blogy nie.

Ponáhľala sa na dohodnuté miesto. Ruky, skrehnuté zimou, si takmer necítila. Bola už vonku, keď si uvedomila, že rukavice nechala ležať na kuchynskom stole. Nemala čas vrátiť sa po ne, beztak už meškala.

Čaro jarnej krásy zmenilo svoju tvár. Jar si nasadila masku pohromy. Nekontrolované hektolitre vody sa rozbehli cestou - necestou a oči postihnutých sú zaplavené slzami smútku a strát.

...života...

- odpoveď nielen pre hoga, ale tak trochu aj pre mňa samotnú ... a na trochu kľukatej ceste, ale veď čo všetko nie je ochotný prečítať pravý bloger na ceste za pointou???!!! :o))

... a všetkým, ktorým už lezú na nervy akékoľvek jarné slovné spojenia sa ospravedlňujem ... ja proste musím :o))

... že na blogu sa objavuje ďalší nový trend :o))

Neviem, ako som sa ocitla pred tým domom, ani kde som ho objavila. Bol veľký a dýchal tajomstvom.

Obývačka, presvetlená ešte nie jarným, ale snáď už nie zimným zákerne vyškereným slnkom. Na rozlúčku zamávam februárovej depresii aj únave a s úsmevom sa znovu pristavím na svojom blogu.

Zima sa ešte stále nemieni vzdať svojej vlády. Studený sneh znovu zahalí odpočívajúce kúsky prírody svojou perinou.

(II. časť)

Predvčerom som dostala túto štafetu od lully, včera od dmibu (dmiba, mohol by si sa niekedy vyskloňovať, mne to akosi nejde :o)). Nie som veľmi zaťažená na takéto "hry", ale keďže niektorí to vzali naozaj vážne, pripájam sa aj ja a rada sa trošku poodhalím tým, čo ma čítajú :o))

Z diaľky počuje jeho tichý hlas. Smutný, alebo unavený? Alebo sa jej to všetko iba zdá?

Opäť zvádzala ten nerovný boj. Dnes, podobne ako včera, podobne ako zajtra. Zvádzala ho od nepamäti, od prvých dní svojho života, na ktoré si pamätá.

... a pomaličky sa premŕzam na koniec tohto mesiaca.

Neodolateľná chuť na češtinu opäť víťazí :o))