laskonka

     Občas sa nám hlavou premietajú obrázky z nášho života. Úsmevné spomienky sa v nich prepletajú so slzami bolesti a strát. Sami v sebe najlepšie precítime radosť smiechu a bolesť sĺz.

     Život je spravodlivý. Každému z nás pridelí iba jedinú šancu a vymedzí čas. Nie spravodlivo rovnakou dĺžkou, no takáto istota by bola určite mínusom pre život. Život je o zodpovednosti, ale iba do chvíle, pokiaľ nezačneme preceňovať význam slova zodpovednosť. Prechádzkou po kľukatých cestách neraz narazíme na výmole z chýb a praskliny našej nedočkavosti. Nedokážeme ich obísť ani preskočiť. Zjavia sa pred nami bez varovania. Ich zvládaním sa dostávame k náročnejším výškovým úrovniam. Ak sa nám ich podarí zvládnuť, zostávajú za nami ako míľniky nových skúseností. Ich nezvládnutie nás neraz núti vrátiť sa späť a skúšať znovu zdolať sám seba.

     Všetci chceme zanechať stopu po našom živote. Je skvelé zapísať sa do histórie ľudí nejakým geniálnym objavom, či zanechať po sebe spisovateľskú tvorbu, ktorej význam budú po niekoľko generácií hodnotiť deti zo školských lavíc. Avšak na pohľad jednoduché veci bývajú niekedy  tými najťažšími. Preto si vo svojom živote najviac cením dotyky na srdci a na duši od obyčajných ľudí. Sama viem, aké je niekedy ťažké nájsť úsmev pre dav cudzích ľudí. Nielen preto, že neraz zostáva neopätovaný. Ale čo ak sa v tom dave dotkne niekoho, komu rozoženie mračno nepríjemných myšlienok? Nie je toto práve tá chvíľa, ktorá by mala dať životu ten najcennejší a najdôležitejší zmysel?