Denno-denne ju počas dňa niekoľkokrát prepadol ten nepríjemný pocit. Ozvalo sa jej rozochvené vnútro a jej myseľ bola zneistená pochybnosťami. Mala som urobiť to, čo som urobila? Je to správne? Nepovedala som nejakú hlúposť? Otázky takéhoto typu doslova zatemňovali jej myslenie. Neraz si uvedomovala, že jej bránia sústrediť sa na niečo iné.
Vyrastala z nej introvertka, uzavretá sama do seba, do sveta kníh, básní a textov krásnych (nielen zamilovaných) pesničiek. Samotu najskôr uprednostňovala nevedomky, až postupne si uvedomila, že iba v samote sa dokáže uvoľniť, oddychovať a naberať novú energiu. Čoraz častejšie si uvedomovala strach z ľudí. Neraz jej napadlo, že jej myslenie a cítenie má inú dimenziu ako myslenie a cítenie ostatných. Stálo ju nekonečné množstvo energie a snahy zapadnúť v kolektíve spolužiakov najskôr na základnej a neskôr i na strednej škole. Vždy sa cítila iná, až neskôr prišla na to, že inou je iba vo svojom vnútri.
V čase dospievania objavila novú záľubu. Písanie a zapisovanie si čohokoľvek. Najviac však svojich myšlienok. Porovnávaním svojich myšlienok s myšlienkami ostatných. Vďaka tomu si uvedomovala, že rozmýšľa v trochu iných súvislostiach ako ostatní. Trochu menej v logických a materiálnych, o to viac v citových a pocitových predstavách. Skôr citlivejšie a s menším pochopením pre zlo a zákernosť.
Lenže zlo a zákernosť neraz vládne svetom dospelých. Aj ona vyrástla a dospela. Schytala zopár zákerných faciek od života a uvedomila si ... Nestratila svoje citové a pocitové vnímanie, ale naučila sa aj komunikovať s ľuďmi a prestala od nich utekať. Dokonca si vie aj dupnúť, keď je niekto neférový. Nielen za seba, neraz aj za iných. Ešte stále obľubuje samotu, ale je natoľko pohltená vírom života okolo seba, že jej na ňu zostáva iba niekoľko krátkych chvíľ. Vtedy sa znovu rada zamkne pred svetom a utopí sa v mori písmeniek, ktoré zohrejú na duši a znovu pošteklia odhodlanie prežiť intenzívny a zážitkami po okraj naplnený život medzi ľuďmi, ktorý sa stali súčasťou jej života. A hoci sa šteklenie na duši a neistota v myšlienkach ešte objavujú, dokázala sa obklopiť aj krásou sveta reálnych ľudí a skutočného života.
Komentáre
fiiij ha
je to sila...
a nielen v tomto pripade ale myslim si vseobecne je svet o zivot - bud sa zmenis ty - ak nie si dost silna...ale ak vydrzis a nedas sa...je sanca ze mozes Ty byt tou, ktora bude ovplyvnovat...
=)
niekedy je zit tazke, ale zase o chvilku si povies - aaale, predsa len ten svet, ludia a priatelia stoja za to, aby sme bojovali a zili si ten svoj zivot...
si ma rozplakala
"Čoraz častejšie si uvedomovala strach z ľudí." - toto poznam
"...s menším pochopením pre zlo a zákernosť." - tak zlo a zakernost ani neviem, ci sa vobec da pochopit
lulla a mariankkka
lulla, prosím, už sa nikdy nenechaj rozplakať na mojom blogu - dovoľujem Ti iba chvíľkové príjemné rozosmutnenie :o). Myslím, že ja mám svojím spôsobom rada smútok, pretože v ňom nachádzam nejaký skrytý rozmer života a hlavne rada píšem smutno (viď môj nový príbeh na pokračovanie, ktorého úvod zachvíľu sprístupním :o)). A neboj, mením sa iba nenásilne, tak, aby som zostala sama sebou. Aj život na blogu ma dosť zmenil, takže to, čo som napísala vyššie v článku dnes už nie je tak úplne skutočnosťou - komunikácia na blogu ma naučila otvorenejšie komunikovať aj v realite :o))
A ešte