Medzi nami...
Vzťahy, dôvera, nepodložené obvinenia... Záležitosti, ktoré rieši v každodennom živote asi každý z nás. Sú situácie, ktoré nám život spríjemnia, ale i také, ktoré nám ho strpčia horkou príchuťou.
Cez tŕne ku zmiereniam
Neviem, prečo sa to stáva tak často. Neraz častejšie, než je na jeden ľudský život únosné.
Dve polovice
... môjho ja...
Hrejivý závan večera
...mi dýchol do tváre. A jeho šepot prisľúbil, že horúčava tohtoročného leta sa ešte určite nekončí.
Asi som...
... úplne mimo celého reálneho sveta a všetkých normálnych ľudí...
Letný úsmev
Zobúdzam sa. Je sotva päť hodín a cez otvorené okno na mňa dýchne príjemne osviežujúce ráno. Myšlienka na nepríjemné povinnosti dnešného predpoludnia mi znovu zatvorí oči a ešte o hodinku predlžuje príjemné nevedomie.
Znovu medzi Vami :o))
Dni utekajú ako šialené a leto akoby sa stále nevedelo poriadne chytiť svojej vlády. V studenom byte sa márne snažím zbaviť pravidelne obťažujúcich záchvatov kašla ... len pravidelne sa opakujúca zvýšená teplota ma už druhý deň neobťažuje.
Deň matiek
nie je príliš vzdialený dňu detí...
Virtuálny deň
Dnes mám jeden zo svojich virtuálnych dní. Nereagujem na zvonenie mobilu a neodpovedám na esemesky. Nechcem počuť nič o tom, ako zase niečo MUSÍM.
Práve v tejto chvíli
... som prišla z práce ... som strašne, strašne, strašne naštvaná ... a keďže by som najradšej niečo rozbila, skúsim to radšej s písaním ...
Som svoja a ty svoj
Komplikujeme si životy a čudujeme sa, že sme nešťastní. Nedokážeme ľudí prijímať takých, akí sú a snažíme sa ich meniť.
Voľný deň
prvý po veľkonočnom pracovnom maratóne, prepletený oddychom s niekoľkými drobnými povinnosťami.
Barličky
... nebývajú len oporou...
Nové rána ...
... a prvé dojmy
S myšlienkami na dlani
Končí sa voňavý nedeľný večer. Mám plnú hlavu tvojho príbehu. Nedokážem sa sústrediť na rozčítanú knihu, ani na obľúbené blogy nie.
Maska krutosti
Čaro jarnej krásy zmenilo svoju tvár. Jar si nasadila masku pohromy. Nekontrolované hektolitre vody sa rozbehli cestou - necestou a oči postihnutých sú zaplavené slzami smútku a strát.
Jediná šanca
...života...
Vrodená láska k češtine
- odpoveď nielen pre hoga, ale tak trochu aj pre mňa samotnú ... a na trochu kľukatej ceste, ale veď čo všetko nie je ochotný prečítať pravý bloger na ceste za pointou???!!! :o))
Ožívam
... a všetkým, ktorým už lezú na nervy akékoľvek jarné slovné spojenia sa ospravedlňujem ... ja proste musím :o))
Pozorujem
... že na blogu sa objavuje ďalší nový trend :o))