laskonka

Sedel v kresle, ktoré si postavil kúsok od rozloženého gauča. Sledoval unavené pohyby jej tela schúleného pod dekou. Pod hlavou mala iba malý vankúšik, takmer celý stratený v záplave jej vlasov. Oči jej prikrývali viečka opuchnuté plačom.

Donekonečna prechádzala prázdnym domom. Naháňal jej hrôzu a tlačil slzy do očí. Počula ho v každom kúte, predstavovala si ho v každej miestnosti.

Miesto, ktoré naozaj existuje, hoci som tam už veľmi dávno nebola...

Na stolíku našiel iba krátky odkaz od nej. Bolo mu trochu ľúto, že nepočkala, kým sa vráti z obchodu. Čerstvý chlieb a horúci čaj na raňajky by jej určite pomohli vykročiť tou správnou nohou na dnešnú skúšku.