laskonka

Zotmelo sa. Snažila sa zmieriť s tým, že Tom zomrel. Ešte ráno bola presvedčená o tom, že jej duša sa s týmto vyrovnala už dávno. Až keď jej dnes popoludní zavolala Tomova sestra a povedala o jeho skutočnej, fyzickej smrti, uvedomila si, ako veľmi jej chýbal. A ako veľmi dúfala, že sa vráti a medzi nimi sa znovu všetko urovná.

... môjho ja...

...mi dýchol do tváre. A jeho šepot prisľúbil, že horúčava tohtoročného leta sa ešte určite nekončí.

... úplne mimo celého reálneho sveta a všetkých normálnych ľudí...

Zobúdzam sa. Je sotva päť hodín a cez otvorené okno na mňa dýchne príjemne osviežujúce ráno. Myšlienka na nepríjemné povinnosti dnešného predpoludnia mi znovu zatvorí oči a ešte o hodinku predlžuje príjemné nevedomie.

Príchod nového rána znovu predelil na polovicu jeho dnešný pracovný deň. Osamelé cesty boli pre neho tento týždeň každodenným spoločníkom ranných svitaní.

Dni utekajú ako šialené a leto akoby sa stále nevedelo poriadne chytiť svojej vlády. V studenom byte sa márne snažím zbaviť pravidelne obťažujúcich záchvatov kašla ... len pravidelne sa opakujúca zvýšená teplota ma už druhý deň neobťažuje.

nie je príliš vzdialený dňu detí...

...zdá sa, že "básničkovanie" mi veľmi chýbalo ... zvláštne, ako som to vôbec necítila :o)) ... ale chystám aj príbeh na pokračovanie ... kto bude chcieť, prečíta si už v blízkej budúcnosti - len čo dopíšem ešte niekoľko pokračovaní :o))

Dnes mám jeden zo svojich virtuálnych dní. Nereagujem na zvonenie mobilu a neodpovedám na esemesky. Nechcem počuť nič o tom, ako zase niečo MUSÍM.

Dnes večer sa rozhodla zostať sama. Za spoločníkov si vybrala pohár červeného vína a vlastné myšlienky.

... som prišla z práce ... som strašne, strašne, strašne naštvaná ... a keďže by som najradšej niečo rozbila, skúsim to radšej s písaním ...

Komplikujeme si životy a čudujeme sa, že sme nešťastní. Nedokážeme ľudí prijímať takých, akí sú a snažíme sa ich meniť.

... ešte zopár českých veršíkov predtým, ako na chvíľku odídem z blogu ... ale večer sa znovu vrátim :o))

prvý po veľkonočnom pracovnom maratóne, prepletený oddychom s niekoľkými drobnými povinnosťami.

Nie celkom typická básnička odo mňa, ale aj tak to dávam do štipky poézie :o)

... nebývajú len oporou...