laskonka

Deň si už zamyká príbehy sveta,
splnené želania, bolesť aj smiech.
Niekto chce blízkosť tiel, iný zas lietať,
pred svetlom skrýva sa boľavý hriech.

Noc sa nás dotýka, do tmy nás oblieka,
vo svojej moci nás podrží.
K spánku nás ukladá, mesiacom pohladká,
tým, čo si blízky sú aj lásku nadelí.

Dotykom noci sa spájajú diaľky
blúdiaci vo hviezdach hľadajú smer.
Život nás posunie oblúkom priamky,
hoc je to nezmysel, chvíľu v to ver.

V dotyku noci deň odovzdá smútky,
únavu rozbije na jarný dážď.
Tieň čo v nás splýva s tmou prebáda hĺbky,
aj v smútku naučí znovu sa smiať.

Nový deň vládze žiť z dotykov noci,
z myšlienok na prístav naberá dych.
Dnes znovu potlačí ten hlúpy pocit,
že iba pre lásku zmysel má žiť.

P.S.  Ďakujem Petrovi za pekný odkaz, ktorý mi poslal dnes pred obedom...