laskonka

Mám rada istotu každodenných maličkostí. 

     Biela čajová šálka so zlatým okrajom. Každé ráno z nej pijem kávu. Umyjem ju a upracem. Aby na ňu niečo nespadlo, aby sa jej niečo nestalo. Mám iba túto jedinú.

     Bývala som u teba skoro mesiac a túto šálku som si obľúbila hneď v prvé ráno. Spýtal si sa, čo si dám na raňajky. Odpoveď bola klasická. Nič, prosím si iba kávu. Začudovane si sa na mňa pozrel. Nebudeš nič jesť? Veď ti bude zle! Káva na prázdny žalúdok! Zasmiala som sa. Neboj, nič mi nebude. Som zvyknutá. Pokrútil si hlavou a nalial si vriacu vodu do dvoch bielych šálok so zlatým okrajom. V mojej bola káva, v tvojej čaj.  Mám rada každodenné istoty. Napríklad, že ťa sotva niekedy uvidím piť kávu.

     Niekedy sa ma dotkne zvláštny strach. Pocit, že sa zobudím - sama. Sama v celom vesmíre. A všetci, na ktorých záleží, budú niekde inde. Niekde, kde ich nebudem vedieť nájsť. Budem sama so svojimi myšlienkami, so svojimi pocitmi. So svojimi výčitkami a ... strachom.

Mám rada istotu každodenných maličkostí.

Predchádzajúce:                                                     Štipka poézie:

- Keď sa pokladníčky v Tescu...                                 - Pohlazení
- Niekedy                                                                - Ukradnutá láska
- Snívanie naše každodenné                                     - Neznámej láske
- (Ne)Istoty večera                                                  - Nádych noci
- Pred dverami                                                        - Jedno z vyznaní