Väčšina našich dní býva zaplnená až neskutočným množstvom rôznych vnemov, ktoré nás neustále presviedčajú nielen o tom, že ešte stále žijeme, ale najmä nám neustále dokazujú zmysluplnosť nášho žitia. Nie je to tak dávno, čo som si začala uvedomovať, aká rôznorodá je podstata jednotlivých ľudských životov. V poslednej dobe neraz premýšľam o tom, že všetci mne istým spôsobom blízky ľudia žijú v relatívne rovnakom svete ako ja ... napriek tomu sú naše vnímania sveta viac - či menej odlišné.
Vzťah k ľuďom počas môjho nekonečného vývoja stihol prejsť už rôznymi vývojovými etapami. Od zvedavosti, cez strach a nedôveru k novému druhu zvedavosti, ku vnímaniu sveta cez vzťahy muža a ženy, detí a dospelých a cez vzťahy priateľstiev, neutrálnych vzťahov ale aj nepriateľstiev medzi ľuďmi. Mojou záľubou sa v poslednom období stala snaha porozumieť pocitom ľudí, cieľom, za ktorými vo svojich životoch putujú, ale aj ich nedosiahnuteľným snom. Hľadám skrytý význam jasne vyslovených slov a po písmenkách lúštim tajničky skryté v sebairónii, či v jednoduchom zmysle pre humor.
Uvedomujem si rôznorodosť ľudí, ktorými je ohraničený môj svet a ktorí napĺňajú môj vlastný život. Ženy aj muži rôznych vekových kategórií, rôznych záujmov aj profesií, s rôznymi životnými predstavami a skúsenosťami... Rôznorodosť, ktorá na jednej strane dokáže fascinovať rôznou farebnosťou odtieňov života ... no na strane druhej vyvoláva otázky, koľko chutí a vôní ľudí možno pochopiť počas jedného obyčajného života?
Komentáre
laskonka,
Dokonca i včera načnutý med dostal po tomto článku sladkastejšiu príchuť :)
las, možno bude moja otázka indiskrétna...
ako sa ti darí pri hľadaní skrytého významu jasne vyslovených slov a lúštení tajničiek, skrytých v sebairónii či v zmysle pre humor? čo pri tom hľadaní a lúštení nachádzaš a zisťuješ, hm?
... a pýtaš sa, koľko chutí a vôní ľudí možno pochopiť...
Otázka je, či je našou úlohou všetko pochopiť, neraz je asi nevyhnutné ľudí proste brať na vedomie takých, akí sú a so snahou pochopiť ich do posledného puntíka to nepreháňať, veď má vari zmysel a vyhliadku na úspech, aby sa človek hral na boha? ostatne, bez ohľadu na to, či človek druhých ľudí úplne pochopí alebo nie, ak sa s ich odlišnosťou dokáže vyrovnať, obvykle na nej rastie...
teide
hogo, vďaka za obidva komenty
Darí sa mi striedavo oblačno a neraz prichádzam na mnoho na prvý pohľad prekvapivých odpovedí, ktoré však pri hlbšom zamyslení sa dostávajú pomerne logické súvislosti...
Nepredpokladám, že ťa takáto odpoveď uspokojí, rozoberať to však ďalej by asi vydalo na ďalší článok.
Tie dve krajnosti v tvojom ďalšom komentári beriem, aj realitu ležiacu niekde medzi nimi. Tá otázka bola viac menej len rečnícka, na zdôraznenie skutočnosti, aké podobné životy žijeme a akí sme pritom rozdielni (viem, že to si asi pochopil aj sám, rovnako ma neprekvapuje, že práve ty hľadáš zmysel schovaný pod povrchom tohto článku :o)).
Mimochodom, hogo, naozaj si myslíš, že (možno trochu prehnaná)snaha o pochopenie každého a všetkého sa približuje hre na boha :o))
Ale ešte raz zdôrazňujem, mojou snahou v tomto článku bolo len napísať o tom, akí sme si podobní a odlišní zároveň...
laskonka,
las, ak mám za seba povedať len to najpodstatnejšie...
teide, hogo :o))
hogo: veď ja neprotestujem ...
las, viem, že neprotestuješ... :)
ja
hogo
- slovne spojenie brat ludi na vedomie mi pripada dost chladne
- pochopit ich do posledneho puntiku - to pochybujem, ze niekto nieco take robi, alebo chce robit, lebo to sa asi ani neda zvladnut, bezny clovek by na to nemal cas a sily, skor si myslim, ze je treba pochopit podstatu, alebo konkretnu vec, ktora sa viaze k aktualnej situacii
lulla, súhlasím, 'na vedomie' JE chladné...