laskonka

     Mrazivé nedeľné ráno. Čakáme na auto, ktoré nás odvezie domov. Zrazu stojíš za mnou. V ruke držíš fľašu becherovky a žiadaš ma o rozhovor. Prispôsobujem sa tvojej češtine, vlastne naopak. Počas celej noci som sa niekoľkokrát pristihla, že rozprávam po česky aj so Slovákmi. Snáď to nikomu nevadilo, ale ja som si po piatich rokoch češtinu vážne vychutnávala :o)). Podobne ako celý predchádzajúci aj nasledujúci deň, podobne ako celú noc...

     Netušila som, čo sa deje, prečo chceš so mnou hovoriť. Voľnou rukou si ma vzal za ruku a odviedol ma na druhý koniec sály. Spýtal si sa ma, či si spolu pripijeme. Súhlasila som a poobzerala sa po čistých pohároch. Bohužiaľ, našla som už iba vínové. Povedala som si, že je to jedno, do čoho si nalejeme kvapku becherovky. Keď si mi ako kvapku nalial tak deci, neubránila som sa smiechu. Ak to vypijem, zaspím, pomyslela som si. Ale nešlo o to vypiť si. Chcel si sa rozprávať a ja som bola zvedavá o čom.

     Chvíľu sme sa bavili len tak, o všeličom. Potom som povedala jednu vetu trochu vážnejším tónom, než som v tej chvíli vôbec chcela. Vzal si moje dlane do svojich rúk a čelom si sa oprel o moje čelo. So slzami v očiach si mi povedal, z čoho si bol v posledných hodinách v šoku. Bol to problém, o ktorého existencii si vedel už celú dobu. Lenže až teraz sa ti predstavil v celej svojej realite.

     Ja som sa už za tú dobu naučila vnímať ten problém z určitého nadhľadu. Inak to proste nejde, človek musí nejako existovať a riešiť denne milión maličkostí, pretože si potrebuje udržať prácu, bývanie, možno určitý štýl aj zmysel života. Osobné problémy v skutočnosti zaujímajú málokoho. Ty si nebol pripravený na to, čo uvidíš. Po troche som upíjala z becherovky a snažila som sa  hovoriť o tom, ako to vnímam ja. Nie povrchovo, ale v mojom najskrytejšom vnútri. Asi to bolo tou becherovkou, pretože v poslednej dobe som sa tak otvorene s nikým nerozprávala. Skôr som si od každého udržiavala odstup.  Po dlhej dobe si bol prvý muž, ktorému som dovolila nahliadnuť do svojho vnútra. A to bez spätného pocitu výčitiek.

     Ďakujem za to, že si ma vypočul. Ďakujem za slová, ktoré si mi povedal. Za to, ako si sa choval ku mne na druhý deň. Dával si mi najavo svoju podporu. V pondelok si sa so mnou lúčil a zaželal mi pevné nervy. Mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. Preto som ti nedokázala pozrieť do očí. Len som ťa objala a pobozkala. Aj tak som nemohla viac urobiť. Ale bolo mi to ľúto. Poslala som ti ešte esemesku. "Som rada, že si tu bol. Ďakujem za všetko."

     Vďaka, že si mi odpovedal. Aj ja sa teším na ďalšie stretnutie. Snáď to bude skôr ako za ďalších päť rokov...