laskonka

Stojí ma to mnoho síl
hľadať pravdu v ľuďoch.
Ak niekomu neverím
je to natrvalo.

     V poslednej dobe si akosi viac uvedomujem rôznorodosť ľudí okolo seba. Ich vzďaľovanie sa odo mňa. Či naopak, ich približovanie sa vtedy, keď to ani veľmi nečakám.

     V poslednej dobe si často všímam,  že rozprávam čím ďalej tým menej. Má to rôzne príčiny. Spočiatku to bolo hlavne preto, že som si začala uvedomovať, ako si ľudia (ja osobne niekedy tiež) chcú presadzovať svoje názory za každú cenu. Viackrát sa mi stalo, že môj názor bol - obrazne povedané - totálne roztrhaný a hodený do koša. Pretože sa nezhodoval s názorom dvoch mojich kolegýň.

     Neraz sa pristihnem v situácii, že počúvam ich rozhovor a neraz by som sa aj rada pripojila. No zastaví ma práve myšlienka, že oni o môj názor aj tak nestoja. A nejde o to, či je pozitívny alebo negatívny. Som osoba, ktorá si povie svoje v prípade, keď nesúhlasí. Možno som aj konfliktný typ (povedal mi to kedysi dávno jeden priateľ, hoci ja si myslím, že je to len o probléme diskusie v prípade odlišných názorov), preto som sa v poslednej dobe snažila sledovať moje myšlienky a ich prispôsobivosť  v  súvislosti s ich názormi.

     Prišla som na niečo, čo som si doteraz neveľmi uvedomovala. Môj súhlas či nesúhlas s davom vychádza z môjho vnútra. Zo spôsobu môjho rozmýšľania, z toho, čo niekedy (možno naivne) považujem a nepovažujem za správne a aj z toho, ako som bola celé roky vychovávaná. Napriek tomu som si už neraz uvedomila, ako veľmi ma ovplyvňujú hlavní hrdinovia kníh, ktoré čítam. Asi si poviete, že je to hlúposť, ale ja som veľa správnych rozhodnutí vo svojom živote urobila vďaka knihám. Neraz mi stačí, keď sa dopredu zamyslím nad problémom, ktorý rieši dotyčný hrdina v knihe a predstavím si, čo by som robila a ako by som reagovala ja. A pokiaľ sa môj názor stotožňuje alebo približuje tomu, ako postupuje daný hrdina, dokážem byť o svojej pravde absolútne presvedčená a neraz si zafixujem aj použité argumenty.

     Možno nie je zrovna správne vnášať riešenia kníh do reálneho života, ale mne to pomerne často pomáha utvárať si správne názory a použiť najlepšie riešenia. Sotva sa už zmením. Ak niekomu neverím, väčšinou sa k tomu dopracujem postupne, viacerími negatívnymi skúsenosťami. Ak niekomu neverím, je to natrvalo? Neviem, pretože ak aj mám dôvod zamyslieť sa nad tým, že nemusím niekomu jednoznačne nedôverovať, jedna zlá skúsenosť mi väčšinou stačí na to, že voči dotyčnému zostanem opatrná ...