laskonka

... nemám rande so svojím mestom ... je prvý zimný deň a ja zimu nerada :o)) 

     Dnešok mi tak trochu pripomínal premenlivé aprílové počasie. Chvíľku svietilo slnko a o pár minút sa vzduchom vznášali snehové vločky. Keď im oťaželi krídla, zmenili sa na kvapky dažďa. Na niekoľko minút otvorím okno dokorán a nechám si byt prefúknuť čerstvým mrazivým vzduchom.

     Dnes je prvý zimný deň a zima si predsavzala, že nedovolí, aby som si to nevšimla. Ďakujem, pocítila som. Skrehnuté prsty na rukách zvierali dáždnik a na zastávke autobusu do mňa neľútostne narážal studený vietor. Dvanásťkrát za minútu som pozerala na hodinky, presvedčená, že autobus, ktorý má prísť až o päť minút už určite mešká. Prišiel načas, hoci to čakanie mi pripadalo nekonečné.

     Nemám rada zimu a kľudne by mohla na Nový rok skončiť. Dala by som jej každý rok priestor, aby pre tých menších (a možno aj pre nás starších) pripravila biele Vianoce a ... dovidenia o rok. Kedysi mi sestra vravievala, že keby ľudia mali možnosť uložiť sa na zimný spánok, využívala by som ju ako prvá. Lenže viete si predstaviť, koľko by to bolo strateného času v mojom živote? Preto radšej povyťahujem zo skrine tie najteplejšie svetre, šály a rukavice a hor sa do boja so životom...

Predchádzajúce:                                                     Štipka poézie:

- Tajomstvá                                                           - Jedno z vyznaní
- Ako je to so šťastím v živote                                  - V behu dní
- Prepadnutá
- Krehkosť rána