Odhodím bolesť, smútok a strach. Pokúsim sa zaspať a na nič nemyslieť.
Lyžičku medu roztopím v horúcom mlieku, ktorým možno vyženiem chlad z môjho vnútra. Vypnem televízor. Je takmer polnoc a nepotrebujem sa práve teraz začať báť kvôli televíznym preludom. Zhasnem svetlo a pokúsim sa myslieť na niečo príjemnejšie.
Svet možno nebol stvorený pre náš život. Je nezmyselne očarujúci. A život neraz pustý, plný smútku a bolesti.
Nové ráno s novými nádejami. Vianočku natriem maslom a jahodovým džemom. Ovocný čaj ochutím citrónovou šťavou. Zubaté slnko ma zvádza zabudnúť na upratovanie. Nedám sa zlákať - poutieram prach a umyjem dlážku. Prestanem si klásť otázku, načo je dobré nekonečné upratovanie. O dva dni aj tak nájdem prach sedieť na svojom mieste. Vyžehlím veci, ktoré som oprala už skôr.
Uvarím si kávu a pri jej vôni prečítam noviny na internete a novinky na blogu. Možno niečo napíšem. Pretože svet je každý deň o kúsok ďalej. A svojím tempom nás možno po krôčikoch posúva k vysnívaným cieľom.
Predchádzajúce: Štipka poézie:
- Pred dverami - Neznámej láske
- Životné princípy a boj za ne - Nádych noci
- Kúsok zo mňa (I.) - Jedno z vyznaní
- Kúsok zo mňa (II.) - V behu dní
- Vnímanie
Komentáre
len ked
tichucko
"Ahoj laskonka, prisla som ta pozriet. Dostala som chut na caj s medom a kusok vianocky."
Privedies ma ku kuchynskému stolu. Malu cervenu kvetinku, ktoru som ti doniesla, vlozis do sklenej vazy. Tato miestnost na mna posobi utulne, vylozim si nohy na vedlajsiu stolicku.
"Povedz mi moja, ako sa mas?"
:o)) lulle ((o:
"Ahoj lulla, som rada, že si sa tu ukázala" - vediem Ťa do kuchyne, ktorou sa nesie vôňa čerstvo prekvapkanej kávy. "Naozaj dáš prednosť čaju, alebo Ti môžem naliať trošku kávy?" Hlavou ukážeš na kávu. Z chladničky vyberiem mlieko do kávy a namiesto vianočky Ťa ponúknem jablkovou štrúdľou. Prisadnem si k Tebe a porozprávam Ti, že všetko je už o trošku lepšie...
"O mne už rozprávame priveľa, Ty mi povedz, ako sa máš, čo v práci ... a kde si sa tu vlastne vzala?", vyzvem Ťa, keď si uvedomím, že už hodnú chvíľu rozprávame len o mne.
"Pozdravuj všetkých v Bratislave a ywanke odkáž, že nemôžeme prestať veriť, pretože niekedy nám už aj tak nič iné nezostáva..." - vyprevádzam Ťa, pretože vonku sa už stmieva a znovu začína poprchať. Ale slniečko, ktoré si so sebou priniesla ma bude hriať ešte dlho :o)) ;o)) :o))