laskonka

     Zatvorím okno a nedovolím studenému vetru dotýkať sa boľavých miest v mojom vnútri. Hudba z televízora prekryje rozťahujúci sa krik ticha. Sú také dni, keď pijem len kávu a minerálku ... no aj napriek tomu ma bolí hlava. Klame ma pocitom. Počujem pohyb, ktorý už počuť nemôžem ... cítim vôňu, ktorá odišla spolu s tebou.

     Namiesto spánku myslím na to, koľko nádejí vkladáme do nových začiatkov a koľko smútku je v nešťastných koncoch. Lenže život je niečo iné, než len pocity šťastia, či smútku. Je to ten samotný život, ktorý sa každému rozbehne jeho narodením a skončí jeho smrťou. Život, ktorý sa nedá stopnúť a urobiť si niekoľko dní, týždňov, či rokov pauzu.

     Nečakané pípnutie telefónu ma upozorní na príchod novej správy. Pripomienka, že môj život ešte stále beží. Sľuby čakajú na splnenie, rozbehnuté aktivity na dokončenie a plány na realizáciu. Pripomienka na spoločný sen, v realizáciu ktorého som už prestala veriť, znovu zahreje moje vnútro. Prikrášli život svojím leskom, ktorý oživí prach všedných dní.