Nechtiac sa stávam svedkom rozhovoru dvoch ľudí. Vyjasňujú si svoje názory ... kto chcel čo povedať a kto si čo myslel.
Širokospektrálna rôznorodosť ľudských pováh nás takmer denne vháňa do konfrontačných situácií. Vnímanie ľudí nie je naladené na jednotnej vlnovej dĺžke. Tento fakt má nespochybniteľný význam pre každého z nás. Jednoduchosť bezfarebného života s predvídateľnými emočnými odozvami by bola nielen bezútešne nudná, ale i bezvýznamná pre naše napredovanie počas života.
Naše prežívanie je založené na vzťahoch ... a to až v prvom rade. Na vzťahoch partnerských, rodinných a rodičovských ... na vzťahoch pracovných, priateľských a kamarátskych ... na vzťahoch s ľuďmi, ktorí denne, či už vedome alebo úplne náhodou vstupujú do našich životov. Inak by boli naše životy odsúdené na zánik skôr, než by sa vôbec stihli rozhorieť.
Celý život sa učíme porozumieť ľuďom okolo seba. Napriek tomu sa neustále zraňujeme. Čiastočne kvôli svojej rozdielnosti a sčasti snáď aj pre svoju individualitu. Neraz sa príliš snažíme presadiť svoje postoje či názory za cenu zníženého porozumenia k postojom iných. Zraňujeme bez toho, aby sme si to vôbec všimli. Naopak, cítime sa zranení vo chvíli, keď sa niekto podobným spôsobom správa k nám.
Neviem, či existuje účinný liek na zranenia z nepochopenia. Iba ma napadlo, že možno by pomohla istá rovnováha ... keď reakciu, hoci diametrálne odlišnú od nášho názoru, budeme menej vnímať ako osobný útok a viac sa budeme zamýšľať nad myslením a vnímaním človeka na druhej strane.
Komentáre
Niekde som počul,že ak človek
Avšak chyba lávky,občas sa stáva,že aj keď sedíme pri jednom stole,sme z jedného mesta,ulice či vchodu hovoríme na seba cudzím jazykom.
presne tak
:)
Lúb ma do tvaře
Kto trpí?
Kto trpí?
No ... radšej sa zajtra ešte pozriem, či som vyjadrila to, čo som chcela, nakoľko sa už prepadám niekam do predstavy spánku a nie som schopná už poriadne rozmýšľať :o))
Díky aj ostatným za komentáre, v podstate je v nich zahrnuté to, čo som sa snažila vyjadriť v článku :o))