Ráno ti budík zazvoní,
tak ako každý deň i dnes.
Nočný sen z hlavy vyšumí
a vstávať musíš - či nechceš a či chceš.
Slnko sa k tebe predrať chce,
tak úsmevom ho pozdravíš.
Za sebou zavrieš dvere kúpeľne
do vlažnej sprchy telo zahalíš.
Za povinnosťami sa rozbehneš
v rýchlosti dňa sa sotva zastavíš.
V behu si na mňa občas spomenieš,
telefónom ma prezvoníš.
Na sklonku dňa už takmer padáš únavou,
pocítiš túžbu za silou môjho objatia.
Domov sa vrátiš, vymeníš so mnou zopár slov,
rada ťa príjmem do svojho zajatia.
Keď v tmavej izbe oči zatváraš,
posledným pohľadom ma objímeš.
Svoje sny plynúť pomaly nechávaš,
ráno mi prvé objatie daruješ.
Komentáre
toto je
pripomina mi to mna a universala...
je to krasne...
no skoda ze nie jee cas na viac spolocnych chvil... hoci v nemom objati... ale praca slachti...
az raz budu slachtit objatia a dotyky a bozky... to bude nieco... uz sa tesim... do vtedy si budem vychutnavat to, co mam...
:))