laskonka

     S priateľom oslavovala príchod leta každý rok. Vlastne nie samotný príchod leta, ale to, čo znamenal len pre ňu. Jej príchod na svet - jej narodeniny. Mala pocit, že keby vtedy pred rokmi dostala možnosť vybrať si svoj deň, nenašla by lepší. Bol druhý letný deň, keď sa rozhodla prísť na svet. Nie prvý letný deň, pretože to sa tešil skoro každý. Určite všetci tí, ktorí tiež mali radi leto. Ona si preto vybrala ten druhý. Po celé roky je druhý letný deň podobný tomu, počas ktorého zavítala na tento svet. Nádherne slnečný, neskutočne horúci. A akoby nestačil samotný výber jedného z najsparnejších dní, vybrala si ešte aj prvú hodinu po odbití pravého poludnia.

     Slnko a horúčava sa stali symbolom jej života. Pripravovala slávnostnú večeru a hlavou jej prebleskovali rovnaké myšlienky, ako každý rok. Či sa človek vždy narodí v takom ročnom období, ktoré vyhovuje jeho osobnosti? Alebo je to naopak? Po celý život mu vyhovuje to ročné obdobie, v ktorom sa narodil? Pretože to bol jeho prvý kontakt so svetom a telo sa mu naň muselo prispôsobiť?

     V posledných rokoch mávala dve narodeninové večere. Prvá bola vždy v predvečer samotného narodeninového dňa, preto ju trochu považovali za oslavu príchodu leta. Vždy už niekoľko týždňov vopred rozmýšľala, čo pripraví na túto večeru. Väčšinou výskušala niekoľko nových receptov a vybrala ten, ktorý sa jej zdal najzaujímavejší a najchutnejší. Zákusky priniesla z neďalekej cukrárne. Jednoduché koláče a bábovky piekla celkom rada, no nechcela sa púšťať do pečenia komplikovanejšieho zákusku. Stojí to priveľa času a výsledok považovala aj tak za neistý... Neodolala, kúpila aj čokoládovo-nugátovú zmrzlinu. Celý deň si pri týchto prípravách vychutnávala zvláštnu atmosféru ... očakávania najbližších hodín.
     Na tú druhú večeru ju on pozve niekam von - cez víkend, alebo na budúci týždeň. Bude súčasťou narodeninového darčeku - ich spoločná tradícia.

     Oslavovala narodeniny, no svoj vek si v skutočnosti uvedomovala len málo. Vlastne niekedy po dvadsiatych druhých narodeninách ho akoby prestala vnímať. Nadobudla pocit, že je stále rovnaká. Hoci prežívala všeličo, jej životné hodnoty, princípy a spôsob myslenia už prechádzali len drobnými kozmetickými úpravami. Nezmenila sa veľmi ani fyzicky - aspoň ona žiadne veľké zmeny nezaznamenala. Za svojou tvárou vždy videla stopy toho dievčatka, ktorým bola ešte nedávno ... možno relatívne nedávno...