Dnešný deň som si skutočne užívala naplno. Nestáva sa príliš často aby bolo také nádherné počasie práve v deň, kedy mám voľno. Vychutnala som si ho naozaj celým telom.
Ráno som vstala okolo ôsmej a po dlhých týždňoch som sa konečne cítila aj oddýchnutá. Doobeda som musela vybaviť zopár drobností. Tešila som sa na prechádzku mestom. Obliekla som si obľúbené tričko a sukňu, obula pohodlné sandále. Posledný pohľad do zrkadla, kabelka cez plece, obal s papiermi do ruky a s úsmevom na tvári odchádzam. Prechádzam uličkami mesta, zastavujem sa na miestach, kde mám nejaké povinnosti. Stretávam zopár známych tvári, kývneme si na pozdrav, prehodíme zopár slov a každý pokračuje vo svojej ceste. Blíži sa čas obeda a ja začínam byť hladná. No žiadny problém - dvojitá čokoládová zmrzlina je presne tým, na čo mám chuť :o)) .
Prichádzam domov a prezliekam sa do svojich obľúbených riflových šiat na ramienka. Zbožňujem ich, hoci svoje "predvádzacie" časy už majú za sebou. Ale cítim sa v nich perfektne, preto ich v lete nosím aspoň na doma. Trochu som poupratovala. Teda - správna veta znie - odflákla som upratovanie :o)). Vychádzam na balkón, aby som ho trochu pozametala. A to horúce slnko ma dostalo znovu. Balkón dnes dostal bonus - okrem zametania som ho aj umyla :o)) !!!
Prvý raz v tomto roku vyberám zo skrine deku a zloženú na štvorec s ňou vychádzam na balkón. Robím si pohodlie, ktoré si robievam každé leto. Deku položím do rohu balkóna, kúsok od balkónových dverí. Sadám si na ňu s knihou v ruke, ale nečítam. Bývam dosť vysoko a spodná časť balkónového zábradlia nie je presklená. Mám nádherný výhľad do blízkeho parku. Veľa stromov, spev vtákov a z chodníka počuť vravu ľudí.
Na ľudí však dovidím iba chvíľami, pretože košaté koruny stromov mi bránia vo výhľade. Napriek tomu sa pristihnem ako sa usmievam pri pohľade na mladú mamičku, ktorá jednou rukou vedie kočík a v druhou si drží pred očami knihu (skriptá, noviny ??) a číta.
Na balkóne sedím asi dve hodiny. Vnímam život okolo seba, teším sa z prebudenej prírody. Rozmýšľam. Nie zrovna o príjemných veciach. Napriek tomu cítim, že mám dostatok sily všetko zvládnuť. Potrebujem k tomu len jedno - veľmi veľa takých dní, ako je ten dnešný.
Komentáre
v betonovom meste
ja som dnes
Krasne si opisala
Beriem to ako hodene rovno do blogu
Robert DeNaso
Poupratovať písmenká - môžeš konkretizovať?
Mám zopár článkov, ktoré boli hodené rovno na blog, ale tento k nim zrovna nepatrí :o). Náhodou som ho písala práve na tom balkóne, do zošita. Lenže väčšinou keď prepisujem na blog, tak to aj tak ešte vždy poprerábam - takže istým spôsobom je to hodené rovno na blog - ale predtým to ešte raz - dva razy prečítam.
Konštruktívnu kritiku mám rada, vďaka aj za ostatné komentáre.
Nie je to dôležité, ale ja bývam straaaašne zvedavá - kto si??? Zaujímalo by ma...
Tymto clanockom
A kto som? Mozno len duch, ktorý tu omylom zablúdil, chytili ho a musel sa narodit :-) ale co uz, snazi sa s tym zmierit.:-)
Neviem prečo
Tak to mas stastie
Teším sa ...