Posledným dotykom jej odhrnul z očí neposlušný pramienok vlasov. Posledným pohľadom sa vpil do jej očí a sám sebe sľúbil, že nezabudne. Nikdy nezabudne. Napriek tomu, že niečo v ňom ho znovu núti ísť ďalej. Vlastnou osamelou cestou, bez nej, s nikým...
Chcel urobiť ešte niečo, no príliš jasne si uvedomoval, že nemôže. Žiadne objatie, žiadne sľuby. Nezavolá... Nezastaví sa cez Vianoce, ani v obyčajný deň cestou z práce.
Mal pred sebou nový začiatok. Koľkí v poradí? Nevedel, už dávno ich prestal počítať. A prestal si sľubovať, že tento bude posledným. Rovnako ako si prestal sľubovať, že už nedovolí žiadnej žene, aby krížila jeho budúcnosť... Pretože nedokáže priniesť šťastie sám sebe, ani nikomu inému.
Komentáre
hladanie
smutné...
mozno