laskonka

     Napriek tomu, že jeseň pre mňa nie je predzvesťou ničoho príjemného, každý rok si uvedomujem, že aj ona v sebe ukrýva tajomstvá približujúcich sa dní. Viem, že o niekoľko týždňov budem znovu zo zatajeným dychom sledovať poletujúce vločky prvého snehu z teplej izby, ktorou sa bude vznášať vôňa horúceho kakaa. S úsmevom na tvári budem baliť darčeky pre svojich najbližších a klásť ich pod vianočný stromček. Alebo len tak lúštiť zmysel obrázkov, ktoré na moje okná nakreslí nočný mráz.

     Ja viem, skočila som priďaleko. Z teplých a slnečných jesenných dní rovno do mrazu vianočných príprav a nákupov :o)). Ale dnes je ešte také jednoduché písať pozitívne o studených zimných dňoch. Dnes ma ľahko upokoja zelené listy stromov, ktoré na mňa znova mávajú spoza okien. A ešte vždy príjemné slnko, ktoré zvedavo nakukne na monitor pripojený k počítaču a odtiaľ sa drzo odrazí do mojich očí.

     Plánujem dnešné popoludnie. Vybehnem von a vezmem sestrinho psa na malú prechádzku. Možno sa od zajtra počasie pokazí. A ak aj nie, kedy budem mať znovu naňho čas? Potom ožehlím zopár vecí a prichystám si oblečenie. Na zajtra do práce. Podvečer strávim s rozčítanou detektívkou a medzitým budem sledovať nové príspevky a komentáre na blogu. Večer znechutene poprepínam televízor, aby som sa presvedčila, že naozaj nikde nie je nič duchaplnejšie ako samí Vyvolení a Najväčší...........

     Dnes pôjdem spať o niečo skôr, než v posledných dňoch. Ale predtým ešte spočítam, koľko spadnutých listov zo stromov za mojimi oknami sa mi snažilo pripomenúť blížiace sa mrazivé večery... No, snáď aspoň znovu konečne oprášim moju zanedbávanú učebnicu angličtiny :o)).