laskonka

Smiech - pravidelný návštevník - vyškrtol túto adresu zo svojho zoznamu po tom, ako ho dvakrát po sebe navštívila smrť. Najskôr starého otca dorazila komplikáciami pri rýchlo postupujúcej zákernej chorobe. Pre starú mamu si prišla možno z milosti, nenechala ju umárať sa smútkom po manželovej smrti.

S prázdnym pohľadom sledovala myšlienku, ktorá bola možno dôsledkom istej životnej zotrvačnosti ... zazvoním a niektorá známa a milovaná tvár otvorí dvere a privíta ma ... tak, ako kedysi, tak, ako vždy.

Od pohrebu starej mamy nebola v tomto dome ... ani v dedine, kde mala kedysi toľko priateľov. Možno tak chránila svoje vnútro pred definitívou tejto straty ... možno v tom bola zbabelosť pozrieť do krutých očí životu.

Z času na čas do domu chodievala jej mama ... vyvetrať a skontrolovať, či je všetko v poriadku. Lenže mama sa pred niekoľkými týždňami vrátila z nemocnice po operácii zlomenej nohy. Cestovanie pre ňu momentálne neprichádzalo do úvahy. A tak sa na jej naliehanie vybrala do domu sama.

Pohľad opäť sústredila do reality. Väčším kľúčom otvorila bránku do dvora, úzkym chodníkom kráčala k domu. Menší kľúč dvakrát šťukol v zámke a dvere sa otvorili.

Prekvapila ju známa vôňa domu ... neodišla s jej starými rodičmi ... nevyprchala so životom. Z predsiene vošla najskôr do kuchyne ... kabelku položila na kuchynský stôl a kabát preložila cez stoličku. So zatajeným dychom prešla cez obývačku do spálne ... a naspäť. Cítila, že hoci dom navštívila smrť, on žije ďalej ... dýcha spomienkami, no je pripravený prijať vo svojich múroch nový nápor života.

Po prvý raz pocítila pohyb dieťaťa vo svojom vnútri a uvedomila si, aká predstava sa odrazila v očiach jej mamy, keď ju ráno vyprevádzala z domu. A to, čo sa ráno zdalo ako nezmyselný nápad náhle nadobudlo úplne jasné obrysy.