Týždeň po týždni sa mi vzďaľuješ
ako jar letu, zima jeseni.
Opäť si túlavé topánky obuješ
a ani jeden z nás to silou vôle nezmení.
Už viem, do tvojho člna ja sa nezmestím,
len blúdim čiarami diaľnice tvojho života.
Môj svet sa tebe už dnes zdá pritesný
spoznať to včas je asi moja výhoda.
Naplno snažíš sa svoje chvíle užívať
slobodne zo všetkého po ceste ochutnať.
Prekážky pri nohách odmietaš prijímať
a snahy skrotiť ťa máš sklony odmietať.
Preto ti tvoju voľnosť naspäť odovzdám
chcem tvoje šťastie, tak ani inak nemôžem.
A ak ťa náhodou raz ani nespoznám
pochopím, že zmeniť ťa nebolo nemožné.
Komentáre
suuuuper
pochopím, že zmeniť ťa nebolo nemožné" len tak dalej
:-)
:-)
já štastny