laskonka

Vonku padá súmrak
a v izbe svieti záblesk poznania.
Na posteľ knihu odkladám,
mysľou mi prejde jedna postava.

Vďaka nej vidím celý dav,
dav ľudí, ktorých rada mám.
Po jednom na nich spomínam,
v každom je niečo, čo ma nadchýňa.
Ja k nim tiež patrím, berú ma do spolku,
oni mi veria, môžu sa na mňa spoľahnúť.

Tí ľudia, čo mi veria
a na ktorých mne záleží.
Tí ľudia, ktorým verím
a sú mi azda najbližší.

Nechcem im klamať, radšej poviem nie,
ale som šťastná, keď im pomôžem.
Keby bol v každom z nás ten tichý cit,
že človek pre človeka by si želal žiť.

Telefón zazvoní, v izbe je už tma,
už-už sa preberám, trochu to trvá.
Mala som krásny sen v tento podvečer
o tom  že človek byť je krásne poslanie.
Pre neho urobiť všetko sa oplatí,
možno raz budeme k sebe inakší.

Tí ľudia, čo mi veria
a na ktorých mne záleží.
Tí ľudia, ktorým verím
a sú mi azda najbližší.