laskonka

Hoci zimné obdobie mi snáď po prvý raz v živote nijak vážne nekomplikovalo život, na prvý jarný víkend som sa tešila už od Vianoc. Preteplené slnečné objatia posledných zimných dní vystriedala studená príchuť jarného dažďa.

Chladivé kvapky stekajú po strechách domov a narážajú na dno prázdneho vnútra.
Môjho, tam sa predsa vždy cítia bezpečne.
Modré z neba už opäť raz nesplnilo svoj účel a ja zostávam opäť prázdna.

Už ani smútok vo mne nezostal.
Som rada, že ho necítim. Takto mi pomáha už tretí mesiac a moja kontrolovaná sebaľútosť nepodlieha depresiám.

Zostala mi už iba jedna láska.
O pár dní oslávi svoj prvý rôčik na tomto svete. Svojich 365 dní prežíva v znamení neuveriteľnej chuti do života.
Tešili sme sa, že dnes strávime slnečné popoludnie prechádzkou v blízkom parku.
Oklamaní predpoveďou počasia však prepíšeme naše plány a zostaneme v teple domova.

Musíme pokračovať v tréningu prvých krôčikov.
Znovu poprezeráme všetky knižky a zopakujeme si, ako vyzerá havo, maco aj cica.
Keď nás knižky omrzia, vyskúšame, čo všetko sa dá postaviť z kociek.
Budeme si kotúľať malé naplnené loptičky, ktoré na svojich cestách rozprávajú príbeh mnohofarebných zvukov.

Písmenká sa mi opäť vytrácajú spod prstov a snažia sa utiecť za myšlienkami, stratenými niekde v diaľke.
Niekedy sa ich snažím pochytať a usadiť na svojom mieste.
Význam tejto snahy mi však uniká čoraz častejšie.
Opäť sa pohrávam s pocitom nezmyselnosti.