laskonka

     Z reproduktorov počúva hudbu. Vlastne hudbu počúva vždy až v druhom rade. Počúva a vníma texty piesní, o ktorých pravdivosti nikdy nepochybovala. Texty, ktoré spoznala skôr než jeho. Texty, ktoré spoznala až po jeho odchode. Napriek tomu vie, že by sa mu páčili. Že keby bol znovu s ňou, znovu by si ich od nej nahral. Úryvky z uponáhľaného života. Napriek tomu dostatočne vnímavého života. Vnímavého na bolesť zranených duší. Na smútky zo sklamaní. Na nevyslovený, ale intenzívne precítený strach.

     Vpúšťa dnu smútok. V samote,  po zastavení kolotoča z tohto víkendu. Po troch dňoch zhonu opäť v samote. Konečne samota, pretkaná spokojnosťou. Prečo teda ... klope ten smútok na dvere?

     Utieram stopy tvojich dotykov v mojom srdci. Nezmyjem ich, to už viem dávno. Nedokážem to, ani nechcem. Som dávno zmierená. Iba niekedy - ten hlúpy pocit smútku vo dverách môjho vnútra ... iba ten ma občas skúsi rozhádzať. Začnem sa poddávať, ale nedostane ma. Ubránim sa mu ako už toľkokrát.