laskonka

Hypermarkety, na prasknutie preplnené ľuďmi, zásobujúcimi sa na víkendové voľné dni a cesty upchaté autami, pripravenými vyraziť na svoju dovolenkovú trasu. Zdá sa, že realita bežných predvíkendových dní sa počas leta ešte znásobuje akýmsi bližšie nevypočítaným koeficientom.

Popoludnie sa postupne míňa vybavovaním rôznych drobností. Čakanie na pošte mi ubieha v myšlienkach na to, že informáciu o doporučenom liste mám doma už od pondelku a mala som príležitosť vyzdvihnúť si ju aj skôr. Odovzdanie tlačiva na nemenovanom úrade prebieha bez očakávaných problémov, podobne i vyzdvihnutie si topánok z opravovne, kde podstúpili výmenu zošliapaných opätkov.

Nastáva najkritickejšia časť popoludnia - vyberanie darčeku na nedeľnú narodeninovú oslavu. Potulovanie sa preplnenými obchodíkmi mi trošku uľahčujú už vopred vytipované predmety, ktoré by som mohla ako darček kúpiť a použiť. O darčeku je konečne rozhodnuté a ja mám pred sebou už len príjemnú cestu cez park a drobný nákup potravín v blízkom supermarkete. Predpokladám, že za pol hodinku budem doma.

Cesta sa mi predlžuje náhodným rodinným stretnutím. Synovec je na prechádzke aj so svojou maminou a už zdiaľky vnímam jeho výkriky i veselý smiech, sprevádzajúci jeho naháňačku s venčiacimi sa psíkmi. Priblížením sa na dostatočnú vzdialenosť spoznáva môj hlas ... pokúša sa utekať rýchlejšie, než mu to zatiaľ nôžky dovoľujú a nepríjemnému pádu nedokážeme zabrániť. Našťastie je na podobné zrážky s tvrdým asfaltom zvyknutý a tak sa bez slzičiek postaví opäť na nožičky a urobí ešte pár krokov do môjho náručia ... to už ho dvíham a zatočím sa s ním, takže sa opäť smeje zvonivým hláskom.

Jeho prechádzka trvá už dlhšie a tak sa po dvadsiatich minútach nechá posadiť do káričky a svet okolo seba pozoruje čoraz unavenejším pohľadom. Naše cesty sa rozchádzajú. Urobím ešte drobný nákup v blízkom supermarkete a čakanie pri pokladni mi ubieha v príjemnej spomienke na chvíle, ktoré som práve strávila s naším drobčekom.