laskonka

Zvonček pri dverách zazvonil spôsobom, akým zvonili len jeho prsty. V prvej chvíli ju napadlo neotvoriť, zatajiť vlastnú prítomnosť vo svojom byte. Hlúposť tohoto nápadu jej objasnilo dokorán otvorené okno a hudba, obkresľujúca svojimi tónmi všetky kúty jednotlivých miestností. V sekunde ňou prebehlo poznanie skutočnosti, že už nemá strach z toho, ako ho stráca ... cítila jeho príťaž vo svojom vnútri a uvedomila si, že straty môžu znamenať aj úľavu.

Skúmala jeho tvár ... hľadala stopy smútku, vyfarbené šesťtýždňovou odlúčenosťou. Ich neprítomnosť ju neprekvapila.    
"Čakal som, že sa ozveš," - povedal bez záujmu.
"Podobne," - zareagovala bez štipky irónie, "aj ja som čakala."
"Viem, že trucuješ, trucovala si už v ten večer, keď som ti povedal, že cez Vianoce budem mimo mesta."
    
Rozmýšľala, či medzi nimi niekedy existovalo skutočné porozumenie, prejavované naozajstnou láskou. Kam sa vytratili tie nenásytné bozky prvých týždňov a mesiacov ... hlboké pohľady do očí ... náhodné dotyky, ktorých náhodnosť riadila vzájomná túžba.

V myšlienkach hľadala záchytný bod, od ktorého sa ich vzťah začal meniť. Jeden druhému sa strácali vo víre každodenných povinností. Z milovania vyprchala skutočná hodnota tohoto pojmu. Menilo sa na sex.

"Netrucovala som ... bolo mi to ľúto. Rozbil si posledný kúsok Vianoc, na ktorý som sa ešte tešila ... bolelo to, keď si mi bez akéhokoľvek zaváhania v hlase dal najavo, ako so mnou nepočítaš."
"Musela si predsa chodiť do práce. Obaja vieme, že dovolenku by si nedostala..."
"No veď práve ... a tak si si naplánoval dvojtýždňový výlet mimo mesto ... a nebyť jedinej náhodnej otázky, možno by si mi to oznámil až vo chvíli odchodu..."

Zavrela za ním dvere a pocítila úľavu. Jej znovuprebudené sebavedomie nevyplašil súmrak, vkrádajúci sa na balkón, ani obava z toho, ako opäť nebude s ním vo chvíľach strachu a bežných problémov.