Napísané cca pred 10. rokmi pre človeka, na ktorého som nedokázala prestať myslieť dodnes.
Prišiel ďalší z tých prázdnych večerov
Pozerám cez okno
Studená tma a prázdna ulica
Čakám ťa
Aj keď viem, že opäť zostaneš inde
Patríš k nim
Že nie si šťastný?
Koho tým klameš?
Seba?
Mňa?
Oboch?
Máš všetko, čo môžeš od života chcieť
Váž si to
Neskôr môže byť neskoro
Do dlane mi kvaplo niečo ťažké
Slza
Páli až na srdci
Patríš k nim, oni sú tvoje šťastie
Ja som len slepou uličkou
Len zastávkou, ktorú si nehľadal
Stretol si ju na svojej ceste
Či ona teba?
Studená tma a prázdna ulica
Si šťastný?
Verím, snáď
Komentáre
smutne...
laska
ja