laskonka

     Takmer nemáš silu žiť, no ešte vždy vládzeš bojovať. So mnou, proti lieku, ktorý sa do teba snažím dostať násilím, v niekoľkých kvapkách vody. Dobrovoľne sa napiť odmietaš, no teším sa, že si ochutnala aspoň niekoľko stebiel z trošky sena, ktoré som ti včera večer nechala v domčeku. Teším sa, hoci ešte pred niekoľkými dňami si - po celodennom chrumkaní - v noci spapala dvojitú dávku. A mám radosť aj z tvojej bojovnosti. Pred dvadsiatimi štyrmi hodinami v tebe nebola a mne stačilo iba trošku ti pridržať pusinku, aby som sa ti do nej dostala aj s kvapkou lieku.

     Ďalší z mojich nepokojov ma opäť núti vymeniť relatívnu istotu za neistotu. Šesť rokov je pomerne dlhá doba na to, aby si človek zvykol znášať nepríjemnosti, pokiaľ ho jeho práca baví. Napriek tomu si zvyknúť nedokážem. Potrebujem zmenu a nástojčivosť tejto potreby si uvedomujem čoraz intenzívnejšie. Dostala som jednu ponuku a ... veľmi vážne uvažujem nad zmenou.

     Život je cesta. Neustále stúpanie a klesanie. Krivka, ktorá nás privádza k cieľom aj prehrám. Roviny nebývajú príliš dlhé. Možno preto, lebo v nás vyvolávajú nepokoj a ženú nás niekam ďalej. Za novými skúsenosťami, do nových sklamaní. Napadá ma, čo bude pre mňa dôležitejšie, keď sa budú spočítavať plusy a mínusy môjho života. Bude to počet prehier, ktorým som mohla zabrániť, alebo pocit, že som žila?