Laura posledným pohľadom do zrkadla skontrolovala svoj výzor a zamkla za sebou dvere do bytu. Aj dnes nekompromisne odignorovala ponuku služieb výťahu a rýchlosťou natrénovaného blesku zbehla dve poschodia. Podržala vchodové dvere staršej susedke, ktorá sa s ťažkými igelitkami v jednej i druhej ruke práve vracala z nákupu. Každá prehodila niekoľko slov a Laura sa už ponáhľala ďalej za svojimi popoludňajšími povinnosťami.
Tento týždeň sa v kalendári lámal marec na apríl. Napriek tomu sa zima len s nevôľou vzdávala svojej vlády. Laure sa do tváre oprel prvý silnejší slnečný lúč a v ovzduší po prvý raz v tomto roku zacítila jarnú vôňu. Hoci včera ešte intenzívne snežilo, väčšina snehu dnes vytvárala už iba mokro na cestách a fľaky rýchlorozpustnej kaše na chodníku a priľahlých trávnikoch.
Naštartovala služobný strieborný Opel a kľučkovala uličkami smerom k hlavnej ceste. Už z diaľky videla, že premávka na hlavnej je rovnako hustá ako po iné pracovné dni o tomto čase. Verila, že snáď sa jej podarí natrafiť na jedného z tých sympaťákov – vodičov, ktorí občas dovolia jej autu zaradiť sa do prúdu áut pred sebou. Z vlastnej skúsenosti vedela, že v bočnej uličke môže čakať aj dve desiatky minút. Zatiaľ mala šťastie aspoň v tom, že pred ňou nešli žiadne autá, ktoré sa, podobne ako ona, budú chcieť predrať na hlavnú. Takže sa jej snáď podarí rýchlo vkĺznuť do prúdu áut a nebude musieť počas celého pracovne nabitého popoludnia naháňať stratený čas.
Postupne spomaľovala a s ubúdajúcou vzdialenosťou cesty ku križovatke bola pripravená zastaviť svoje vozidlo. Až v poslednej chvíli si všimla popraškom snehu zafúkaný ostrovček ľadu, ku ktorému sa jarné, nie ešte príliš hrejúce slnko nedokázalo dostať a rozbiť jeho kryštáliky. Skúsila sa mu vyhnúť, bolo však už neskoro. Cítila, že dostala šmyk a jej auto sa nekontrolovateľne rúti do prúdu rozbehnutých áut. Snažila sa zabrzdiť, no auto akoby vôbec nereagovalo na stlačený brzdový pedál. Vbehla do jazdnej dráhy zľava idúcemu autobusu a neznesiteľný škripot jeho bŕzd prerušilo jej upadnutie do bezvedomia hneď v prvej sekunde nárazu.
Aktivity, ktoré sa v tej chvíli spustili na záchranu jej života, Laura nevnímala. Keď sa jej znovu podarilo otvoriť oči a precitnúť do skutočného sveta, v reálnom čase zostarla o dva týždne. Po precitnutí si intenzívne uvedomovala dva pocity súčasne. Príjemné slnko, ktoré vnikalo cez otvorené okno do izby, v ktorej ležala ... a neznesiteľnú bolesť v ľavej nohe. Až neskôr sa dozvedela krutú pravdu o tom, že ľavá noha už nie je súčasťou jej tela.
xxx
Komentáre
Nadýchol som sa až teraz,
Sympatického vodiča som už dávno nestretol,ale vodičku áno .
To len tak,na okraj :)
teide, zopár pokračovaní môžem sľúbiť,
to je skvelé,vytvorím si kyslíkový dlh :)
auuuuu :(
tiez som pri tom