laskonka

     Chladné pondelkové ráno. Stojí na zastávke autobusu a s úľavou si vydýchne, keď vidí, že prichádza autobus, ktorý ju zavezie do práce. Pohľadom registruje, že je znovu natrieskaný. Ako vždy v pondelok ráno. No snáď sa jej podarí nastúpiť dovnútra.

    Stojac na pol nohe, utlačená v dave spolucestujúcich rozmýšľa, prečo tak veľmi nemá rada práve pondelky. Možno si kedysi vybudovala nechuť k tomuto dňu kvôli povinnostiam, ku ktorým sa musela vrátiť po dvoch voľných víkendových dňoch. Ale v súčasnosti? Jej víkendy boli zväčša pracovné a pondelok bol pre ňu neraz stredom pracovného týždňa. Vlastne ešte častejšie koncom pracovného týždňa.

     Mala v sebe zabudovanú akúsi podvedomú predstavu: Podľa toho, ako prežije pondelok sa bude odvíjať aj celý nasledujúci týždeň. A mala pocit, že to naozaj funguje.

     Konečne vystúpila, teraz ešte prebehnúť niekoľkominútový kúsok pešo a možno sa jej podarí doraziť do kancelárie už dve minúty po ôsmej. Snaží sa premietnuť si, aký bude tento týždeň. Skonštatuje, že možno lepší ako ten predchádzajúci. Už len preto, že vtedy autobus, na ktorý čakala, neprišiel vôbec a musela sa hnať do práce na vlastných...