Pozerám na odraz pohasínajúceho slnka. Tak ako každý deň, kývne na rozlúčku a odíde na svoju ďalšiu púť. Pozerám za ním.
Vánok ma zahalí závojom trpezlivosti. Letný dážď osvieži matný make-up unavenej pokožky. Nekonečné čakania chvíľami oživia záblesky nádejí. Zažiaria ako horiaca hviezda. Niekoľko sekúnd tešia naše zmysly, než zvoľna pohasnú. A vrátia sny do všednosti. Príjemnej, hoci niekedy tak bezmocnej.
Komentáre