Za posledných 20 dní som mala 2x po jednom dni voľna a aj to boli vždy nejaké "bočákové" povinnosti. V robote je to síce znesiteľné, ale permanentne sa naháňame, pretože je nás málo a roboty je veľa - najmä vďaka dovolenkám. Kedysi sme si na konci mesiaca mohli ako - tak vydýchnuť, ale v poslednej dobe...
No - chcela som prísť na blog, ale nie sťažovať sa... takže mením tému...
Za mesiac máme svadbu v rodine - môj braček sa ide ženiť. Je to zvláštny pocit. Hoci svadba sa pripravuje už viac ako dva mesiace, stále si na to akosi neviem zvyknúť. Je zvláštne, koľko zabudnutých spomienok na detstvo sa mi v poslednej dobe prehnalo hlavou... Zvláštne - môj brat manželom, môj brat otcom (snáď - ak všetko dobre dopadne...). Niežeby nebol dostatočne dospelý, niežeby nebol dostatočne zodpovedný. Iba pocitovo je to také zvláštne.
Ale tak strašne reálne všetkými povinnosťami okolo, prípravami ... A budúci mladomanželia? Momentálne si užívajú predsvadobnú cestu v Španielsku, ktorú mali pôvodne naplánovanú ako dovolenku. A potom? Čaká ich svadba, zariaďovanie bytu ... Vianoce a bábätko (chvíľku sa zdalo, že dvojčatá, ale asi nie:o)) ... Zvláštne, koľko príjemných vecí sa môže udiať za pol roka. Na druhej strane - koľko nepríjemného sa stane za jeden deň :o))))
No, končím s mojimi ciťákmi, mám ešte niečo rozpísané - aj nejaké básničky, aj nejaké príbehy, takže snáď niečo prihodím počas najbližších dvoch dní (pre mňa akože voľných :)). Zatiaľ - pekný podvečer a večer všetkým...
Komentáre
prajem