Keďže som si minulý rok ušetrila týždeň dovolenky (resp. bola som nútená si ho ušetriť), rozhodla som sa, že máj je najlepší mesiac na predĺženie si voľna, jarné upratovanie ?:o)? a trochu oddychu. Deväť dní ubehlo ako voda a ja som dnes ráno opäť vstávala do práce.
Cez dovolenku som si síce veľa slnka neužila, ale vstávať a ísť pracovať po dnešnom pohľade z okna !!! Vlastne som ten pohľad ani nepotrebovala! Zobudila som sa asi desať minút pred zvonením budíka a klopkanie dažďa na okenný parapet bolo prvé, čo som si uvedomila. Ten pohľad potom...!!! Mala som chuť vrátiť sa do postele, zabaliť sa do perín, čítať a spať. Po deviatich voľných dňoch!!!
Vymotala som sa z postele, z kuchyne a kúpeľne... Desať minút som stála pred skriňou a rozmýšľala, ktoré nohavice obetujem rannému dažďu... A stála by som tam určite podstatne dlhšie, keby som sa neponáhľala na autobus. Rozhodla som sa pre pásikavé hnedo-čierne, myslela som si, že na nich nebude vidieť, keď sa zafrkám až po zadok :o)). No určite!!! Uspokojovalo ma iba vedomie, že nie som jediná, ktorá ráno zašpinila čisté nohavice.
Po príchode do práce ma čakalo celkom príjemné uvedomenie si, že som zase v starom stereotype. Nič zvláštne sa neudialo, takže v podstate celkom obyčajný deň. Cestou z roboty som chcela ísť ešte na nákup, lenže by mi ušiel autobus, tak som si povedala, že do zajtra to prežijem. Ďalší autobus mi totiž išiel až o hodinu a pešo sa mi nechcelo, pretože ten lejak z rána stále pokračoval. Tak som asi pred hodinkou prišla domov, zohriala som si nejaké jedlo, napapala som sa... Zapla počítač a zistila, že na blogoch toho veľa nepribudlo - aspoň podľa titulnej stránky nie. A tak som si uvarila veľkú šálku kávy, Linde (morčaťu) očistila kúsok kalerábu a ... vytvorila tento naozaj veľmi skromný (najmä obsahovo) článok. Dopijem zvyšok kávy, umyjem riad a ... no, to sa ešte uvidí :o)).
Pekný podvečer a večer - všetkým!
Komentáre
snad ti
Blog
rozumiem