laskonka

Myslela na jeho detstvo. Všetky jeho spomienky sa spájali so životom v detskom domove. To, čo bolo predtým, si nepamätal. Nemohol si pamätať, bol ešte jednoducho príliš malý.

S partiou, v ktorej vyrástol, sa nestretával už dávno. Mal pocit, že tam nepatrí. Že je iní, než ostatní chalani, že medzi nich nezapadá. Nechýbal im, nechýbal nikomu. A teraz nechal odísť aj ju. Nerád prepadal pocitu sebaľútosti, no v poslednej dobe sa mu nedokázal brániť.

Kráčala davom pohasínajúceho mesta, no dnes sa nedokázala sústrediť na lúštenie myšlienok a čítanie v tvárach protiidúcich. Myslela na všetko, čo sa odohráva v jeho najskrytejšom vnútri. Na pocity a myšlienky obalené tvrdou škrupinou, ktorú sa márne snažila rozbíjať jemným, no vytrvalým naťukávaním.

Netušila, prečo to robí. Nechcela vyzvedať, iba neraz pociťovala, ako medzi nimi zostalo niečo nedopovedané, či nevypovedané. Čoraz častejšie sa stávalo, že sa s ňou odmietal baviť o tom, čo ho znepokojuje a trápi. Zámerne rozhovor zľahčoval, alebo ho priviedol dostratena. Nedovolil jej preniknúť hlbšie do seba. Vzdávala to vo chvíľach pocitu, že si jej záujem oňho vysvetľuje  inak ... možno ako zvedavosť, možno ako snahu objaviť skryté miesta, cez ktoré mu možno ublížiť.