Sled prázdnych dní už ani nevnímaš,
osamelosť noci, tá sa ťa stále dotýka.
Len kvapky dažďa snažíš sa chytiť do dlaní,
pred clivou samotou sa chvíľu nebrániš.
Márne chceš dostihnúť tú vôňu prievanu,
znovu však zachytíš len lásku bezbrannú.
Nevieš jej uniknúť, akoby si sa vznášal na mraku,
ktorý ti tvoje sny rozsýpa do prachu.
Neklam sa nádejou, že zajtra bude lásky viac
nikdy už nenájdeš čo dnešok ti chce vziať.
Veď ani ty už neskôr nebudeš rovnaký,
neklam sa nádejou - život, ten nemá nikto z rozprávky.
Čo život dal a vzal na drobné rozmieňaš,
na lepšie, na horšie po troche spomínaš.
Nezablúď v kľukatých cestičkách osudu,
keď život hrá sa tú svoju ťažkú hru.
Neklam sa nádejou, nesklam sa v svojich snoch,
zelená tráva raz nahradí spálený piesok.
Prirovnaj osud svoj ku tŕňu na ruži,
on iba chráni ju, nechce jej ublížiť.
Komentáre
:))