laskonka

     Málokedy sa mi podarí zosúladiť kroky môjho života s udalosťami, ktoré sa ma dotýkajú akosi okrajovo. Napriek tomu, že v robote som už dávno avízovala, že na začiatku augusta si beriem dva týždne dovolenky, pretože sa sťahujem, vyskytli sa problémy...

     Situácia sa začala komplikovať v polovici minulého mesiaca. Úplne nečakane mi prišla esemeska od kolegyne, že dala k 31.7. výpoveď. Myslela som si, že sa zaplietla do nejakého bežného pracovného konfliktu a že je to iba chvíľkový impulz. Každá z nás sa už v takej situácii ocitla. Hneď som jej volala naspäť, aby som zistila, čo sa deje. Plakala. Tak veľmi, že som jej nerozumela ani slovo z toho, čo vravela. Ako tak sa mi ju podarilo upokojiť. Tvrdila mi, že sa nič, naozaj nič nestalo. Našla si lepšiu robotu. Žiadne poobedné smeny, každý víkend voľno. Na otázku, prečo teda tak veľmi plače sa ma vzlykajúc spýtala, či by som ja neplakala, keby som po piatich rokoch odchádzala z roboty... teraz, keď sme si ako-tak znormalizovali kolektív...

     Z mojich štrnástich dní dovolenky na sťahovanie zostalo neisté torzo piatich dní. S tým, že hoci inokedy od nás chcú, aby sme mali dovolenku vypísanú a podpísanú dva-tri týždne dopredu, teraz netreba. Aj tak mi ju nikto nepodpíše, pretože čo ak... Aj tak nebudem môcť prísť. Cez víkend máme návštevu z Čiech a ja som sľúbila našim, že budem mať voľno. Budem, ale až od sobotného popoludnia. Najneskôr o tretej vypadnem a týždeň sa tam neukážem.  A nejde o to, že som sľúbila, ale sesternicu som nevidela dobré tri roky ... kedysi sme si výborne rozumeli, škoda, že v súčasnosti sa nám už nedarí stretávať sa častejšie.

     Od pondelka začínam sťahovací kolotoč. Teda rôzne veci balím po troche už dlhšie, ale v pondelok to začne byť citeľné a viditeľné. Pre mňa naozaj citeľné bude odpojiť sa z internetu a vydržať asi týždeň bez neho (a to si ani o sebe nenamýšľam, že som nejaká závisláčka :o)). Celý týždeň budem mať nervy hlavne z toho, či mi nabehne počítač (minule neprežil cestu z izby do izby - a to sa s ním zaobchádzalo najjemnejšie, ako to len bolo možné, žiadne buchnutie, prudší pohyb, nedajbože pád) ... a či bude v poriadku fungovať pripojenie, ktoré mi včera nainštalovali v novom byte.

     Vo štvrtok by som mohla a mala byť kompletne presťahovaná. V nedeľu musím ísť do roboty, takže dúfam, že už budem normálne fungovať. Teším sa. Nie na samotné sťahovanie, z toho mám hrôzu, ale na bývanie v novom byte. Páčia sa mi farby, ktorými je vymaľovaný. Je ešte prázdny (okrem kuchyne), napriek tomu sa v ňom už teraz cítim útulne. Tento týždeň som tam bola každý deň upratovať po maľovaní a takých tých rôznych úpravách. Každý deň som si želala, aby už bolo o dva týždne neskôr, aby som tam už mohla normálne bývať... Vlastne to všetko prebieha celkom v pohode ... pokiaľ si odmyslím dnešok a jednu prudkú výmenu názorov s mojím otcom, ktorý to síce myslí dobre, ale prehnaná snaha nemusí byť vždy ideálnym riešením. Hlavne keď ja mám o niektorých veciach tvrdohlavo jasnú predstavu.

     A bude po dovolenke. Respektíve po možnosti jej čerpania v auguste. Keďže sa tento rok nikam nedostanem, lákala ma predstava stretnutia blogerov na Šírave. Hoci ako písal zoll, z Trnavy je to naozaj dosť ďaleko, celkom rada by som aspoň na tie dva dni vypadla. Lákala a stále ma láka predstava stretnúť sa s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznám a predsa ich skoro denne stretávam a niečo o nich viem... Ten voľný víkend by som si vybojovala, keby sme boli v kancelárii v zostave z minulého mesiaca. Lenže tá výpoveď jednej z nás všetko komplikuje. Takže snáď nabudúce, aj keď ma mrzí, že iba toto jedno stretnutie môže byť prvé. Bohužiaľ, nie pre všetkých...