Tým malým chrobáčikom je morčiatko a volá sa Linda. Sme spolu už viac ako rok - nasťahovala sa ku mne minulé Vianoce.
Každé ráno, keď počuje prvý pohyb v kuchyni, tak sa začne ozývať. Musím prísť k nej, pohladkať ju a nasypať jej do misky raňajky. Ako najhladnejšie stvorenie na svete sa vrhne na misku, ale veľa toho nespapá. Vie, že za chvíľku ju vytiahnem na taký starší uterák a dám jej kúštik jabĺčka. Pokiaľ som doma, tak je schovaná v tom uteráku a spinká tam až do poobedia. Občas ju prídem pohladkať, vtedy iba spokojne zamrnká.
Podvečer sa už netrpezlivo obzerá, kedy sa konečne pohnem od počítača a pôjdem jej očistiť kúsok mrkvy. Večer spolu pozerávame televízne noviny, prípadne nejaký ďalší program. Ona odpočíva opretá o moju pravú ruku a ľavou sa necháva hladkať.
Na noc ide do svojho domčeka, kde má vždy nejaké zásoby trávy a suchý rožtek. Pokiaľ som v práci alebo mimo domu, tak je vždy v domčeku. Ale akonáhle prídem domov, tak už na seba upozorňuje svojím piskotom a chce ísť von. A ja ju vždy aj vyberiem - veď mne by sa tiež nepáčilo, keby ma niekto držal v klietke !!!
Komentáre
nedalo mi
Viem, ze je to trochu blba poznamka, ale kto povedal, ze mam vzdy vaznu naladu? ;o)
... BTW, aj ja som mal doma morca. Starala sa on mama a umrelo, lebo si k nemu (bolo v spajzi) chodila sprejovat vlasy tuzidlom.
Cyb...
A chúďa Tvoje morča - používam každé ráno lak na vlasy, ale dýchať sa to veľmi nedá...
som