laskonka

     Peťka a Laurika sú dcéry mojej výbornej kamarátky - spolužiačky zo strednej školy. Obidve ma berú ako svoju tetu, pretože sa vzájomne často navštevujeme a v prípade potreby ich veľmi rada povarujem. A nie je to tak dávno, čo som im sľúbila, že cez letné prázdniny môžu u mňa aj spať.

     Manžel tejto kamarátky je podnikateľ a je často nútený venovať práci aj víkendy a voľné chvíle. Asi pred mesiacom dostal pozvánku na 3-dňové pracovno-spoločenské podujatie s možnosťou vziať aj manželku. Neriešili otázku či ísť, ale kto bude varovať deti. Prvá možnosť boli babky (jej aj jeho rodičia), ale ani jedna nie je na tom zdravotne práve najlepšie a nechať im deti na tri dni... Proste tá myšlienka sa im veľmi nepozdávala. Boli ešte iné možnosti, ale ... niečo ma strašne lákalo využiť túto možnosť. Ponúkla som sa, že si zoberiem dovolenku a baby môžu byť u mňa.

     Tie tri dni boli nádherné. Hrali sme sa pexeso, chodili na prechádzky a na detské ihrisko (už strašne dávno som nepiekla bábovku z piesku :o)), 2x sme boli u našich pohrať sa so sestriným psom... Večer sme si čítali rozprávky a ... hľadali odpovede na nekonečné prečo, prečo, prečo...???

     Páčil sa mi pocit mať ich doma a byť za ne istým spôsobom zodpovedná. Páčil sa mi pocit, že sú spokojné a že im je so mnou asi dobre. Mám pocit, že na rodičov si spomenuli až vo chvíli, keď  mi zazvonil mobil a oni podľa zvonenia rozoznali kto volá. Vlastne mladšia z nich - Laurika často "komentovala" rôzne situácie slovami aj maminka to tak robí, ale nikdy som v tom necítila nejaký smútok. Možno trošku večer, keď sme si čítali rozprávky, ktoré poznajú z domu, ale... keď som si ich k sebe pritúlila a rozdala pusinky na dobrú noc... boli spokojné. Bolo treba už iba pri nich počkať, aby zaspali. Prvú noc som veľmi nespala, stále som sa bála, či sú v pohode, ale všetko bolo OK.

     Keď som ich včera večer odovzdávala videteľne oddýchnutým a spokojným rodičom, bolo mi trochu smutno. Laurika si po troch dňoch evidentne užívala náručie svojej maminy, ale Peťka už šibalsky vymýšľala, kedy zase môžu prísť ku mne spať. Tak som jej sľúbila, že v lete - pred tým než pôjde po prvý raz do školy - si podobných pár dní znovu zopakujeme.