laskonka

     Spomienkový článok na speváka Petra Fialu som začala písať už niekoľkokrát, ale zakaždým som to vzdala. Ani teraz si nie som istá, či mám právo písať o niekom, koho som nepoznala a o kom viem veľmi, ale naozaj len veľmi málo. Je to tak trochu paradox, pretože po smrti ľudí, ktorých život sa nás priamo nedotýka, máme tendenciu na nich zabúdať. Napriek tomu je niečo vo mne, čo ma núti vždy znovu rozmýšľať o ňom, keď počujem jeho hlas z rádia, či ešte viac, keď pozerám na jeho už nikdy viac časom nezmenenú tvár na obrazovke jednej (československej?) hudobnej stanice, kde dodnes prezentujú jeho videoklipy pomerne často.

     Presne pred dvomi rokmi zarezonovala v slovenských denníkoch i na webových stránkach správa o smrti mladého a skôr začínajúceho speváka Petra Fialu. Len s ťažkosťami som si v to predpoludnie vybavovala tvár, patriacu k tomuto menu, či pieseň spievanú jeho hlasom. Vedela som, že toto meno som už niekoľkokrát počula, no o osobu, skrývajúcu sa za ním som sa príliš nezaujímala.

     Jeho smrť sa ma začala dotýkať až akoby istou postupnosťou času. Dotýka sa ma dodnes ... zakaždým, keď počúvam jeho priťahujúce texty pesničiek a zvlášť pri pohľade jeho magnetizujúcich očí. Po jeho smrti sa v médiách objavilo niekoľko Petrových nových pesničiek, ktoré mal pripravené na ďalšiu prezentáciu pre svojich poslucháčov ... dokonca z nich bolo vydané samostatné CD. 

     Začínam mať pocit nekonečnosti predstáv o tom, ako by sa vyvíjal život Petra Fialu ďalej a čo všetko by mu osud doprial dosiahnuť v budúcnosti. Na jeho tvár sa zvyknem pozerať s predstavou, akoby som mala v ruke jediný exemplár krásnej knihy, ktorej záver sa nikdy nedozviem, pretože jej posledné strany boli nenávratne zničené. Myslím, že Peter bol osobnosťou, ktorej rozvoj bol zastavený skôr, než to mal vôbec v pláne samotný osud. Možno iba nešťastie slepej náhody (napriek tomu, že na slepé náhody veľmi neverím) ... zadné sedadlo prirýchlo idúceho auta a pravdepodobne guľka, ktorá mala zostať navždy zaseknutá v zbrani, z ktorej vyšla.

     Utajovaná pravda a predkladané lži o jeho smrti nemôžu uľahčiť ďalší život Petrovej najbližšej rodiny ... akoby nestačilo, že nekonečný smútok samotnej tragédie ich bude sprevádzať do konca života.

     Sama za seba chcem povedať jediné.
     Svojou rýchlou a nečakanou smrťou zasiahol i do môjho života a pravdepodobne už nikdy nebudem počúvať jeho hlas a pozerať do jeho tváre na obrázku, fotke či v televízii bez myšlienok na to, čo všetko mal tento mladý chalan ešte pred sebou ... a ako málo stačilo na to, aby už nikdy nedostal šancu na zrealizovanie svojich snov a túžob.