Prvý zo série článkov Ženy o mužoch na hogovom blogu s podtitulom Ako ženy vidia mužov máme za sebou. A keďže v diskusii bolo otvorených niekoľko tém zo zaujímavého uhlu pohľadu, nedá mi, aby som niečo z toho nepreniesla aj na tento blog a neposunula to ďalej, medzi Vás, čitateľov.
Zvedavosť mužov:
„...muži sú zvedaví v egoistickom slova zmysle - väčšinou chcú počuť kladnú odpoveď na to, čo hovoria/robia a preto sa stále pýtajú napríklad aj takto: bol som dobrý? páčilo sa ti to? pekne som to urobil? dobre som to urobil? ako vyzerám?...“ (GORDA)
Dosť veľa som po prečítaní tejto poznámky premýšľala nad tým, do akej miery je táto poznámka voči mužom spravodlivá a do akej miery máme tento „druh mužskej zvedavosti?“ na svedomí aj my – ženy? Nie je tak trochu spôsobená tým, že mužom nedávame dostatočne najavo našu spokojnosť (príp. nespokojnosť) s nimi ... s ich správaním? S tým, že neraz nemáme dostatok trpezlivosti komunikovať s nimi práve v tých chvíľach, kedy si veria menej, príp. si neveria vôbec?
Možno sú niektorí muži naozaj takí samoľúbi a ide im naozaj len o kladnú odpoveď ... ale asi by bolo trošku prisilné zovšeobecňovať túto skúsenosť na všetkých mužov.
Zraniteľnosť mužov:
„...s priznávaním našej zraniteľnosti je to inak...
takéhoto priznania sa mnohí z nás naozaj boja, lebo si (ne)oprávnene(?) myslíme (tak sme boli vychovávaní), že vy ženy v nás hľadáte oporu, o ktorú sa môžete oprieť... no ale opri sa o zraniteľnú oporu!? ... prežívame všetko práve tak citlivo ako vy, len naša citlivosť je opúzdrená výchovou a našou kultúrou ... je to mýtus, ktorý je do nás vtĺkaný toľkými spôsobmi, že často ani sami netušíme, že kdesi hlboko v nás je citlivé jadro“ (HOGO)
K tejto hogovej úvahe je medzi komentármi viac zaujímavých reakcií (malazaba, dionea) a ja sa s nimi stotožňujem. Napriek tomu chcem napísať ešte pár riadkov za seba:
Áno, najmä v minulosti boli chlapci vychovávaní v hrdinov, ktorí neplačú a neprejavujú žiadne city a pocity. Boli vychovávaní ako muži – bojovníci, hrdí na svoje zranenia a škrabance ... na tele i na duši. A hoci si myslím, že dnešná výchova chlapcov je v tomto smere už podstatne umiernenejšia, názor, že muži neplačú a svoje city prejavujú s istou rezervou, dodnes pretrváva.
A v konečnom dôsledku, my, ako ženy na túto „mužskú nezraniteľnosť“ aj najviac doplácame. Myslím si totiž, že pokiaľ je muž schopný priznať si pred ženou – partnerkou, priateľkou, ale aj sestrou či dokonca vlastnou matkou svoj strach a obavu z istých životných skutočností, môžu vzťahy medzi mužmi a ženami nabrať plusový rozmer väčšej spolupatričnosti a vzájomného pochopenia. Zvlášť spoluzdieľanie mužských strachov v partnerstve a v manželstve môže viesť v konečnom dôsledku k upevneniu vzájomnej spolupodpory.
Muž nemusí byť silný a nezraniteľný, nemusí dokázať vyriešiť všetky problémy sveta ... a dokonca nemusí ani dokonale rozumieť svojej partnerke. Stačí, pokiaľ sa o to porozumenie aspoň pokúša. Žena predsa nehľadá v mužovi nezraniteľnú oporu, stačí pocit spolupatričnosti a vzájomné zdieľanie vedomia, že o všetky problémy sa delia spoločným dielom a vyriešia ich práve vzájomným spojením síl.
Muži a ich prehry
Keďže k tejto téme je medzi komentármi viac zaujímavých príspevkov, nevybrala som žiadny ukážkový kúsok :o))
Zaujala ma táto polemika najmä preto, že v nej zaznieva pomerne jednoznačná (i keď neskôr trochu zmiernená) výčitka, že ženy milujú len víťazov a nedokážu tolerovať prehry. Tento postreh ma tak trochu zarazil, pretože dnes sa dosť často stretávam s reakciami žien typu – Čo na tom, že to nevyšlo, dôležité je...“ Sama som typ, ktorý robí vedu z vlastnej prehry v akomkoľvek smere ... ale v prípade prehry niekoho iného sa snažím, aby ten druhý vnímal najmä to, že život ide ďalej, všetko je v úplnom poriadku a je pred nami ešte mnoho slnečných dní, ktoré nemôžu byť ovplyvnené žiadnou prehrou...
Na záver:
Sú zranenia zo vzťahov u žien dôvodom na rezignáciu?
Vzťah nikdy nebude fungovať, pokiaľ na jeho fungovaní nebude záležať obom z partnerov. Pokiaľ sa obaja nebudú chcieť pozrieť na vzťah aj očami toho druhého a pochopiť jeho predstavy. Pokiaľ sa obaja nebudú snažiť nájsť akýsi vzájomný kompromis.
Lenže niektorí z nás robenie kompromisov proste odmietajú. Idú do vzťahu s predstavou „Buď bude po mojom ... alebo nijak“. A hoci druhá strana môže na túto podmienku pristúpiť skôr či neskôr sa nakopí toľko maličkostí, že sa stanú nezvládnuteľnou záťažou.
Takýto vzťah pravdepodobne nemá veľkú šancu na prežitie ... a pokiaľ predsa len, toho poddajnejšieho stojí nemalé množstvo síl ... Možno sa v ňom pocit nezmyselnosti vzťahu usadí natoľko, že každému ďalšiemu sa bude istú dobu vyhýbať širokým oblúkom. A či táto rezignácia bude dočasnou alebo trvalou bude pravdepodobne ovplyvnené tým, akými ľuďmi bude prepletená jeho ďalšia cesta životom.
Z celého článku by sa dala vypichnúť celá ďalšia škála rôznych pocitov, skúseností a názorov ... vybrala som to, čo najviac zaujalo mňa ... a v prípade Vášho hlbšieho záujmu o celý článok i diskusiu k nemu, stačí kliknúť tu :o))
Komentáre
Laskonka,kedže je skoré ráno,tak
Zvedavosť mužov a ich " egoistické otázky".
Otázky partnerke nekladiem.Otázku nastolím sám sebe a aj si na ňu kladne odpoviem :)
Tomu samozrejme predchádza komunikácia s partnerkou,aby som zmienené otázky nemusel klásť.
Zraniteľnosť mužov.Myslím,možno bláhovo,že ženy chcú vidieť/ vedieť pocity muža.Dávno je preč doba Ironmanov a ak muž prejaví slabôstku či kvapku slzy uroní,nestráca pred ženou svoju tvár ba naopak,myslím si,že zo svojej opory nič nestráca.
O prehrách už moc komentov padlo,tak k tomu sa nevyjadrím i keď prehry akéhokoľvek rázu znášam ťažko ba až trpko.
Uff,som sa rozpísal,som unavený :)) Pekný deň.
teide, píšeš, že...
hm, kiež by si mal pravdu...
* oprava..myslím si to :)
taketo zhrnutie...
sestko, to vies, ze sa vsetky nahnevame
sestko, vravíš dva-tri mesiace? :)
a len kvôli presnosti: toto pekné laskonkino zamyslenie nie je zhrnutím diskusie k prvému článku, skôr výberom toho, čo ju najviac zaujalo.
hogo, to si pis ,ze sa budem tesit...
laskonka
sestko, tesim sa, ze prejavujes zaujem o nase clanky.. ver, ze sa este docitas vela zaujimavych myslienok.. :o) tesime sa na tvoje komentare..
Takže díky za komenty a aspoň takto...
... inak svojím komentom si mi opäť potvrdil, že si jedným z tých vzácne neobyčajných mužov :o))
... s tvojou poznámkou o zraniteľnosti mužov súhlasím ... určite je veľa žien, ktoré naozaj chcú poznať pocity mužov a muži sa ani pre svoju zraniteľnosť nestávajú v ich očiach menejcennými...
... a prehry znáša ťažko asi každý ... len sa musíme vedieť vysporiadať nielen s vlastnými, ale aj s prehrami partnera a k tomu ho ešte dokázať presvedčiť, že prehra neznamená koniec sveta...
šestko - skús prečítať čo najskôr, myslím, že za 2-3 mesiace bude téma o mužoch zaplnená toľkými zaujímavými písmenkami a neodolateľnými postrehmi, že nebudeš stíhať :o))
... neodolateľné detailné spoločné odhaľovanie sa blogeriek? :o)))))
žabka - nemáš za čo ... myslím, že som zďaleka nevyčerpala všetky témy, takže v prípade záujmu zostáva dosť priestoru aj pre ďalšie "závery a zhrnutia" :o))
och laskonka,tebe budem asi písať
tvoje slová sa tak dobre čítajú,najmä pasáž o tom,aký som skvelý :)))
zaujímavé postrehy las :)
čo je naozaj výstižné a dovolím si tvrdiť, že aj pravdivé....ja len uvažujem nad tým, kedy sa tá pozornosť stráca...kedy dvom ľudom hrozí, že im na ňom prestane záležať....môže nastať situácia, kedy si to nevšimnú? alebo je kríza vo vzťahu výsledkom ustupujúceho záujmu jedného z nich?...ak však druhému na vzťahu záleží, ako môže dopustiť, že sa vzťah zničí? má šancu ten nezáujem zvrátiť?
dia..s dovolením odpoviem na poslednú otázku
Nemá šancu zvrátiť nezáujem,nech už vyplýva z akéhokoľvek dôvodu.
Teda,nechcem zovšeobecňovať,ale moja skúsenosť je taká a kedže my chlapci sa občas pri pivku zakecáme,tak i maximálne úsilie na odobrenie/ozdravenie vzťahu narazí na nezáujem druhej strany.A je jedno či je to strana mužská alebo ženská.
A niekedy sa ani príčinu náhleho ochladenia nedozvieš.
No,už zasa až moc píšem a nechávam sa strhnúť..poberiem sa radšej na kutě :))
:) teide
teide, dia...
a áno, je to na tebe, písať mi častejšie, pretože ja v poslednej dobe nestíham čítať skoro žiadne príspevky od iných blogerov ... a tým pádom nestíham posielať žiadne komenty, teda ani tebe ... teším sa, že napriek tomu ťa stretávam aspoň u mňa :o))
dia, v podstate sa stotožňujem s tým, čo napísal teide, ale za seba asi takto: Niekedy sa stáva aj to, že vo fungujúcom vzťahu sa jeden (obaja) z partnerov prestanú snažiť o jeho fungovanie, pretože majú pocit, že ten vzťah proste funguje akosi sám od seba ... ale pripúšťam, že väčšinou sú tam iné spúšťače - odlišné záujmy, priveľká pracovná vyťaženosť, príchod dieťaťa a nezvládnutie situácie...
Napísala si "...ak však druhému na vzťahu záleží, ako môže dopustiť, že sa vzťah zničí? má šancu ten nezáujem zvrátiť?" Jeden je strašne málo ... samozrejme, všetko sa dá a láska toho zvládne veľmi veľa ... ale skôr si myslím (a viem), že pokiaľ sa nesnažia obaja, ten jeden si veľakrát proste nepomôže ... možno to vyznie tvrdo, ale skôr stráca čas ... život ... ďalšie šance... No na druhej strane - určite vždy stojí zabojovať o partnera, na ktorom nám záleží...
Hmm...síce už ležím,ale odpoviem :))
Niekedy proces ochladnutia príde náhle inokedy trvá dlhšie.Tu však pozornejší z partnerov by mal vytušiť,že čosi škrípe a zaujať nekompromisný postoj.Postaviť toho druhého k stene a natvrdo si to rozdebatiť.
Nehovorím,že to zaberie,avšak ako som už hore zmienil,komunikácia,trpezlivosť a malá,chytateľná štipka nádeje bude onen zázrak :)
Fíha,som dobrý :)))
laskonka,musím si nohy umyť .))
dia, ešte...
Fúúúha, teide, fakt si dobrý :o))
:)) ďakujem a prajem pokojný večer :)
las, teide :)
teide: tvoj nekompromisný postoj a pritlačenie ku stene, či rozdebatovanie je zaujímavé :) asi je však naozaj dôležité, aby sa o svojich problémoch chceli rozprávať obaja ľudia vo vzťahu...
las: myslím, že samopohyb vo vzťahu nemusí byť dobrý, ako hovoríš (ak si obaja myslia, že to funguje) a na vzťahu treba pracovať celý čas...a ochladenie je zákerný a nevítaný návštevník, možno sa objaví len na chvíľku, ale potom sa chce nasťahovať a to je naozaj mnohokrát koniec....takže nateraz bežím k svojmu mužíčkovi, aby nezabudol ani dnes, že ho ľubkám xi :)
a rovnako ti las prajem príjemný večer :)
Díky a podobne príjemný večer všetkým :o))
so vzťahmi
myslím, že komunikácia je vo vzťahu veľmi dôležitá a niekedy, aj keď už vzťah ochladol, môže také vydiskutovanie pomôcť, aby si partneri vysvetlili, čo sa stalo, a snažili sa pre záchranu niečo urobiť. Vždy však treba dvoch.
V krátkosti
Obvyklá fráza "V dobrom aj v zlom" pri uzatváraní maželstva by mala byť známa každému kto sa chystá vstúpiť do vzťahu.Čo sa týka pocitov mužov určite ešte máme na čom popracovať asi ako každý človek.
Určite majú aj muži názor na vec tak,prečo im nedať rovnaký priestor na vyjadrenie ?
V podstate súhlasím ...
A priestoru pre mužov je tu viac než dosť, stačí len záujem podeliť sa o svoje pocity a vnímanie :o))
:-) tak veru
Vždy je to je to o spoločnej práci DVOCH na ich vzťahu a ak každý dá svojich 100 % tak je tam šanca na zdravé fungovanie.
Komunikácia je mooooc potrebná len občas je ovplyvnená pocitmi a skúsenosťami.
Ak je tu dosť priestoru pre mužov tak čo tak naozaj rozbehnúť MUŽI O ŽENÁCH ?
Always :o))
To, že je komunikácia ovplyvnená pocitmi a skúsenosťami je v poriadku ... len škoda, že niekedy nedokážeme tie pocity a skúsenosti do komunikácie správne prenášať...
Always, ja dúfam, že časom príde správny čas aj na diskusiu MUŽI O ŽENÁCH ... ale momentálne je asi vhodnejšie vyčkať, ako sa vyvinie celý tento projekt a pri tom ďalšom už zohľadniť aj prípadné skúsenosti - či už pozitívne alebo negatívne :o))