S jeseňou jar je v jednom objatí,
letu sa nedarí prešmyknúť.
Slnečný lúč mi izbu nezláti,
teplo sa k srdcu nechce privinúť.
Dážď nie je búrkou energií,
bezcitný vietor s citmi zametá.
Zima ma striasa, mračno ničí,
keď teplo hľadám, sveter obliekam.
Aj tvoje slová dnes náhle schladia,
predstavami som zmätená.
Telo chce zaspať, city mu bránia,
skrčená v kúte objímam kolená.
Je to snáď ruka smútku z únavy,
čo tieto riadky za mňa písala.
Snáď sa mi dnes i niečo iné podarí
aby som sa už ráno celkom nevzdala.
Komentáre
:o.()
:))
vies, co mi chyba? :)
k basnam patri hlas .. sa mi vidi.
viem
Siajen
Cyb...